Šťastie či nešťastie .Bol raz jeden farmár, ktorý žil v horách. Bol to chudobný muž, podobne ako ostatní farmári, ktorí žili v jeho susedstve. Vďaka húževnatosti a pracovitosti sa mu podarilo kúpiť si koňa. Radoval sa z toho.
Farmári z okolia mu ale závideli, napriek tomu prišli a blahopriali mu. Vraveli mu: „Prajeme ti, aby si mal s týmto koňom hodne šťastia.“ Ale on odpovedal: „Šťastie, nešťastie, kto vie, čo z toho bude.“
Čas plynul a stalo sa, že kôň farmárovi utiekol. Bola to pre neho veľká rana. Farmári z okolia prišli za ním a vraveli: „To je nešťastie.“ Ale farmár odpovedal: „Šťastie, nešťastie, kto vie?!“ Po čase sa koník vrátil. Ale nie sám, priviedol so sebou žriebä. A tak mal farmár naraz namiesto jedného koňa, koní viac. Susedia za ním znovu prišli a znovu mu blahopriali a vraveli: „Máš šťastie.“ A farmár znovu odpovedal: „Šťastie, nešťastie, kto vie?!“
Jedného dňa sa farmárov syn pokúsil osedlať žriebä, aby ho skrotil. Ale žriebä chlapca zhodilo, ten spadol na skalu a polámal si kosti. A opäť prišli farmári a vraveli: „Aké nešťastie.“ A farmár znovu odvetil: „Šťastie, nešťastie, kto vie?!“ V tej dobe bola vojna a všetci mládenci museli narukovať. Keď prišli do farmárovho domu vojaci, aby odviedli syna, a videli, že má polámané kosti, na vojnu ho nevzali.